Vianočné tradície

Vianočné jedlá:

Tradičné jedlá pripravované v čase Vianoc. Vianočné hodovanie s podávaním obradových a sviatočných jedál má svoj pôvod v predkresťanskom období, keď sa v tomto termíne slávil sviatok zimného slnovratu a ukončenia poľnohospodárskych prác. Kresťanstvo určilo trvanie vianočných sviatkov, ako oslavu narodenia Spasiteľa, v čase od 25. decembra do 6. januára – sviatku Troch kráľov. Prepojenie oboch tradícií postupne ustálilo aj charakter vianočných jedál. K typickým patrili tie, ktorým ľudová viera pripisovala v prenesenom význame vlastnosti vegetatívnej sily prírody. Preto sa pripravovali jedlá z obilnín, strukovín, ovocia, kapusty, často sa používal mak a cesnak. Tieto jedlá vyhovovali aj cirkevným nariadeniam, ktoré stanovili na obdobie 30 dní pred Vianocami až do polnoci 24. decembra pôst, tzv. advent. Na Štedrý deň sa vyžadoval úplný pôst až do večere, na ktorej sa podávali štedrovečerné jedlá. V konzumácii živočíšnych jedál boli rozdiely podmienené konfesiou. U evanjelikov a.v. bolo prípustné konzumovať mäso a mäsité pokrmy aj na štedrú večeru, u katolíkov sa jedla ryba. Na prvý a druhý vianočný sviatok sa pripravovala strava, ktorá už nemusela mať pôstny charakter. Preto sa v rímskokatolíckych rodinách podávali mäsité jedlá niekedy už v noci, po príchode z polnočnej omše, alebo na raňajky. Na obed sa jedla mäsová polievka a mäso s rôznymi prílohami, krúpami, strukovinami, kapustou. Pred vianočnými sviatkami sa často robili zabíjačky, preto na vianočných stoloch bývali aj mäsové výrobky – jaternice, huspenina, tlačenka, klobásy. Na Vianoce sa napiekol dostatok koláčov i pečiva a zabezpečili sa alkoholické nápoje – pálenka, hriate a víno, ktoré sa ponúkali hosťom a koledníkom. Prelom starého a nového roku sa slávil analogickými praktikami a obradovými jedlami. Na silvestrovskú večeru sa obvykle podávali tie isté jedlá ako na Štedrý večer. Väčšinou to bola polievka z kyslej kapusty, strukovín alebo z húb. Často sa podávali aj opekance s makom a vianočné oblátky. Večera však už nemala pôstny charakter, podávalo sa aj mäso, klobásy, huspenina a pod. To isté platí o Novom roku. Na Nový rok sa však nemala jesť hydina ani zajac, aby „neodletelo“ šťastie alebo „neodbehol“ majetok. V horských oblastiach sa nejedla baranina, inak by človek nemal v novom roku šťastie. Naopak, šťastie malo priniesť jedenie bravčoviny. Veľmi často sa podávala aj šošovica, ktorá v ľudovej viere symbolizovala dostatok peňazí. Z tých istých dôvodov sa jedávali jedlá s makom. Na Nový rok sa mal každý predovšetkým dosýta najesť, aby mal v nastávajúcom roku vždy dostatok jedla.